1.  

     

    HISTORICKÉ UDALOSTI HRADU ŠARIŠ
    HISTORICKÉ UDALOSTI HRADU ŠARIŠ

  2. LP 358

    Konstantin ll

    Cisár Konstantinus II. (317 - 361, vládol 337 - 361, syn Konštantína I.) v bojoch s germanskými kmeňmi sa dostal až na východné Slovensko a tu opevňoval strategické miesta. Šarišské podhradie vtedy už žilo čulým obchodom i vojenskými stretmi. Svedčia o tom početné nálezy rímskych mincí.

  3. LP 1233

    Konstantin II

    Listina uhorského krála Ondreja II. určuje hradu Šariš (Castrum Sarus), aby spolu so Solnohradom (Castrum Salis) pomáhali mestu Prešov pri jeho rozvoji. (Ondrej II. ako kráľ patril k najneschopnejším arpádovským panovníkom. Otec Bela III., nástupca Bela IV.)

  4. LP 1241

    Bela IV

    Kráľ Belo IV. sa po prehratej bitke s Tatármi sa uchýlil na Šarišský hrad. Stavia sa mohutná obytná veža, ktorej až 4 m hrubé múry majú ochrániť kráľa pred ďalším útokom. Tatári už Šariš nedobili a hrad sa postupne formuje ako sídlo Šarišskej župy.

  5. LP 1270

    Arpadovsko-Anjouovský zväzok

    Aj Belov syn Štefan V. žil na Šarišskom hrade. Spovedníkom jeho manželky Alžbety Kumánskej bol Hypolith, pleban vo Veľkom Šariši. Kráľ chcel posilniť dynastický zväzok s neapolským kráľom Karolom I. z Anjou. Pytačky uhorskej delegácie na juhu Talianska a následne neapolsko-sicílskych poslov na Šariši boli úspešné. Arpádovsky a anjouovský rod sa spríbuznili dupľovane. Svadba sa konala na Šariš hrade v roku 1270.

  6. LP 1290

    Ladislav IV. - Kuman

    Mladý Ladislav IV. - Kumánsky (syn kráľa Štefana V. a vnuk Bela IV.) nestihol byť silným kráľom. Veď po otcovej smrti bol korunovaný iba ako 10 ročný. Kým dospel, neposlušní veľmoži si privlastnili kráľovské majetky. Tak sa hrad Šariš dostáva do rúk Omodejovcov.

  7. LP 1312

    Omodejovci

    Omodejovci sa spojili s Matúšom Čákom proti kráľovi, ktorým sa stal Karol I. Róbert, švagor zavraždeného Ladislava IV. Kráľ chcel hrad získať späť a tak ho začal obliehať. Lenže Matúš Čák poslal na obranu hradu 1700 kopijníkov, ktorí zahnali kráľove vojsko na Spiš. Rozhodla až bitka pri Rozhanovciach. Kráľ zvíťazil aj vďaka pomoci rytierov z rádu Johanitov a košických mešťanov. Hrad Šariš sa opäť stal kráľovským majetkom a spravoval ho kastelán menovaný kráľom. V roku 1314 sa ním stal Henrich syn Rikolfa, ďalej 1315 Ákoš z rodu Mikeč a ďalší.

  8. LP 1324

    Prešov

    Na žiadosť prešovského mešťana Mikuláša, kráľ Karol I. Robert vyňal Prešov zo súdnej moci šarišského župana úradujúceho vtedy na hrade Šariš.

  9. LP 1392

    Práce poddaných na hrade

    Poddaní z Malého Šariša, Župčian a Kojatíc sa sťažujú kráľovi Žigmundovi, že kastelán Mikloš Báthory ich priveľmi núti do prác na prestavbe hradu.

  10. LP 1439

    Práce poddaných na hrade

    Podľa daňového súpisu z roku 1427 patrilo pod hrad Šariš asi 330 dedín. Hrad mal byť večným majetkom rodiny Peréni za dobré služby kráľovi Albrechtovi. Lenže krátko na to sa majitelia hradu striedali podľa toho, koho si kráľ obľúbil - Šóšovci, Tarcayovci. Po smrti kráľa si hrad nárokuje jeho manželka Alžbeta, matka Ladislava V. , budúceho kráľa, ktorého záujmy prišiel hájiť Ján Jiskra. Hrad v mene kráľa obsadil Jiskra v roku 1441 a ako šarišský župan tu aj istý čas býval. Jiskra nechal posilniť obvodovú hradbu a vnútorný hrad.

  11. LP 1461

    Práce poddaných na hrade

    Keď Ladislav V. dospel, svojmu ochráncovi majetky odobral. Sklamaný Jiskra Slovensko opustil, lenže jeho vojaci tu zostali a pridali sa k bratríkom. Aj hrad Šariš sa stal ich pevnosťou, odkiaľ ohrozovali šľachtu a plienili okolité obce. Z hradu ich vyhnal Štefan Zápoľský, prívrženec kráľa Mateja Korvína. Ten hrad opäť zveril kráľovskej korune verným Peréniovcom.

  12. LP 1500

    Práce poddaných na hrade

    Lenže jeden z bratov Peréniovcov, Štefan, sa stal lúpežným rytierom. Drancoval a zbíjal až sa stal postrachom celého okolia. Preto mu kráľ Matej Korvín hrad v roku 1490 odobral. Po rokoch hrad opäť daruje rodu Peréni kráľ Ján Zápoľský. Vďační Peréniovci ho podporujú v zápase o trón s Ferdinandom I. Hasburským. Hrad je rozostavaný a Ferdinandov generál Fals ho v roku 1537 obsadil cisárskym vojskom. Celá župa sa tak ocitá v rukách nového kráľovského rodu Habsburgovcov a hrad je povýšený na - ARX REGIAE MAIESTATIS - zvrchovaný kráľovský hrad.

  13. LP 1542

    Šariš a Spišský hrad

    Prestavba hradieb pokračuje. 13 bášt obkolesuje vojenskú pevnosť, ktorá má uchrániť kráľa pred Turkami. Stavbu vedie taliansky architekt Felix de Pisa. Nádvorie zaplnili byty kapitána a dôstojníkov, izby vojakov, maštaľ, koniareň a muničný sklad. Z Košíc sú do bezpečia hradu presunuté provinčné orgány. Šariš tým predčí aj Spišský hrad.

  14. LP 1557

    Vstupná brána

    Ferdinand I. vyslal komisiu, aby preverila sťažnosť na vtedajšieho kastelána Juraja Wernera. V zázname sa píše "Werner vybudoval vstupnú bránu na inom mieste, ako bola pôvodne. Brána je s padacím mostom, nemá malé strieľne, ale veľké okná, čo môže byť pre obranu hradu nebezpečné. Priechod je zaklenutý, ale nie je zastrešený." Komisia nariadila postaviť zbrojnicu a opraviť všetky zbrane a náčinia.

  15. LP 1564

    Maximilian I. a Sabinov

    Kráľ Maximilián II uhorský kráľ (prvý korunovaný panovník v Bratislave – korunovácia 8. septembra 1563) prikazuje mestu Sabinov "Hrad Šariš potrebuje k oprave väčšie množstvo kvalitného dreva. Preto koľko dreva bude na opravu hradu potrebné, toľko dovolíte z mestských lesov vyrúbať".

  16. LP 1574

    Dominikáni

    Kráľ Maximilián daruje usadlosť Záhradné dominikánom sídliacim na hrade Šariš.

  17. LP 1579

    Šoľno hrad - Zbojnický hrad

    Kapitán Šarišského hradu s vojskom na rozkaz kráľa Rudolfa Habsburského dobil Soľnohrad (Zbojnícky hrad). Išlo tu o spor pre zisky zo soli medzi kráľovským mestom Prešov a majiteľmi soľných baní, Šóšovcami.

  18. LP 1620

    Šarišská župa

    Na hrade sa koná stoličná generálna kongregácia, na ktorej sa rozhoduje o zásadnom dianí v celej župe.

  19. LP 1634

    Rákociho kaštieľ vo Veľkom Šariši

    Kráľovský hrad spravujú dediční šarišskí župania Rákociovci. Nebývajú na hrade, ale v novom kaštieli vo Veľkom Šariši. Disciplína cisárskej hradnej posádky sa veľmi zhoršila, preto Juraj I. Rákoci pod hrozbou trestu smrti zakazuje násilie na obyvateľoch v podhradí.

  20. LP 1645

    Juraj Rákoci vs Ferdinand III.

    Juraj I. Rákoci sa proti kráľovi Ferdinandovi III. vzbúril pre náboženský útlak. Po dlhých bojoch Rákoci získava hrad na základe Lineckého mieru. Prvé rokovanie sa začalo práve v šarišskom kaštieli, potom pokračovalo v Trnave a nakoniec v hornorakúskom Linzi.

  21. LP 1660

    Výbuch na Šariš Hrade

    Pod strážnou vežou vybuchol sklad pušného prachu. Veža i staveniská v jej blízkosti boli zdemolované, ale hrad naďalej slúži ako kasárne a väznica.

  22. LP 1668

    Alžbeta Rákoci a Erdody

    Alžbeta Rákociová a Adam Erdody majú svadbu na Šarišskom hrade. O pár týždňov Adam zomiera v boji proti Turkom. O tri roky sa Alžbeta vydáva za Juraja Erdodyho. Svadba je opäť na hrade. Alžbeta dala na úpätí hradného vrchu postaviť kaplnku Sv. Alžbety.

  23. LP 1683

    Zničenie Šariš Hradu poľským kráľom Janom III. 
            Sobieským

    Po neúspešnom obliehaní Prešova hrad obsadil a podpálil poľský kráľ Ján III Sobieski. Pevnosť tak definitívne stráca strategický význam. Poľský kráľ dorazil asi so 37 000 vojakmi (20 000 jazdcov) a rozhodujúcim spôsobom ovplyvnil porážku Turkov dňa 12. sep. 1683.

  24. LP 1687

    Ruiny Šariš hradu

    Hradný kapitán Székely z nepochopiteľných príčin prikázal vojakom hrad podpáliť a ľuďom, ktorí prišli na pomoc, nedovolil požiar uhasiť. Hrad sa premenil na ruinu.

  25. LP 1801

    1801 na hrade viedenskí bádatelia

    V roku 1801 hľadali na hrade viedenskí bádatelia poklad. Kopali na mieste, kde podľa legendy zahynula hradná princezná. A skutočne, po chvíli našli zlatú čelenku z raného kresťanstva. Dnes je uložená v múzeu vo Viedni.

  26. LP 1845

    Národní buditelia Petofi, Hviezdoslav, Jirásek

    Hrad navštevujú národní buditelia.
    1845 Sándor Petofi,
    1871 P. O. Hviezdoslav,
    6.6.1897 navštívil hrad český spisovateľ Alojz Jirásek,
    ktorý vtedy písal trilógiu Bratstvo.
    Dej III. dielu sa odohráva aj na hrade Šariš.

  27. LP 1973

    Výskum na Šariš hrade 1973-1981 - 
            archeológ Michal Slivka

    V rokoch 1973-1981 viedol na hrade výskum archeológ Michal Slivka. Dokázal praveké osídlenie hradu. Bohaté nálezy tvorili keramika, kachlice, kovové zbrane a dva kostrové hroby. Z mincí sa tu našli strieborný denár Bélu IV., strieborná česká mi Vladislava II., strieborné mince Maximiliána II. a Ľudovíta I., groš Albrechta Braniborského r. 1535, kráľovský polgroš, strieborná minca
    Žigmunda III. a iné.

  28. 2006

    Projekt Šarišský hrad žije - započatie prác na obnove.

    Od roku 2006 je vlastníkom hradu Mesto Veľký Šariš. Existuje už aj projektová dokumentácia na jeho obnovu, podľa ktorej má byť špička kopca odlesnená, aby bol hrad z diaľky viditeľný. Bašty a hradby majú byť zakonzervované s vyhliadkou na hlavnej bašte. Pribudnúť by mal aj padajúci most na vnútorný hrad, obnovená vstupná brána, miestnosť pre stálu službu a sprievodcov, prístrešok, chodníky, toalety. Odhadovaný rozpočet je 282 mil. Sk, ktoré mesto chce získať z Eurofondov. Hradu treba pomôcť už dnes, a to je cieľom projektu Šarišský hrad žije.

  29.  

     

Prameň: Inšpiráciou a podkladom pre vytvorenie tejto stráky bol letáčik rozdávaný na Šariš Hrade, ktorý zostavil Martin Sárossi.