Šarišské Michaľany.

REMESLÁ



Umelecké kováčstvo a zámočníctvo

Vo vývoji ľudstva mal máloktorý materiál tak rozhodnú a významnú rolu ako železo. Znalosť a zručnosť pri spracovaní železných rúd bola meradlom vyspelosti národa i jeho bohatstva. Historiografia označila síce obdobie nasledujúce po dobe kamennej a brondzovej ako dobu železnú, ale bolo by chybou prijať toto označenie ako začiatok v patraní po prvom objavení výroby železa.
Nové poznatky dokazujú, že taká periodizácia má skôr symbolický charakter, lebo tam, kde boly ložiská rydzích železných rúd, bolo železo známe ďaleko skôr. Primítivna výroba železa vyžaduje totíž ďaleko jednoduchšie prostriedky ako dobívanie medi z rúd. Podobne ani brodz nemohol byť vyrábaný bez skúseností a základných znalostí o výrobe kovov.
Železo i sebaprimitívnejšie spracovanie slúžilo od počiatku svojho vývoja jednak k výrobe nástrojov k spracovaniu iných materiálov, napríklad dreva i kameňa, jednak k výrobe zbraní či dokonca šperkov.
Kovaleň
Najstaršie národy, dávno zaniknutej civilizácie, zanechali stopy svojej kultúry mimo iného tiež aj v železných výrobkoch. Neboli to len Sumerovia, Asyrania, Egypťania, Etruskovia či Gréci, Rímania alebo Číňania, ale aj takí, ktorí by boli dávno upadli do zabudnutiu, nebyť práve výroby železa. Tak napríklad staré grécke pramene uvádzajú v súvislosti s výrobou železa Chalyby, kmeň, ktorý žil v čiernomorskej oblasti. Pokladajú Chalyby za vynálezcu železa. Podobne z čínskych prameňov sú známe praobyvatelia Tibetu tým ,že sa vykupovali železnou daňou čínskemu cisárovi. Nás však nebude zaujímať len prostá skutočnosť výroby železa ako materiálu, ale predovšetkým jeho spracovanie ako možnosť tvorby. Ten večný a neutíchajúci plameň, vlastný iba človeku, usilovne hľadanie formy a zdobenie, ten silný púd, ktorý privádza človeka k umeniu, sa prenáša s objavom železa i na neho. Môžeme železo priradiť k hmotám spracovávaním nielen k úžitku, ale i k samotnej ozdobe. V tomto prípade sa železo používalo vždy buď v kombinácii s inými materiálmi, alebo ako samostatný prvok. Stalo sa od svojích prvopočiatkov výtvarným materiálom a môžeme ho radiť vedľa iných hmôt, napríklad hlíny, kamene, dreva či vzácnych kovov, k základným výtvarným prostriedkom človeka.

Umelecké rezbárstvo

Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej

vytvoril majster Jozef Pekara, ktorý začal na tomto diele pracovať v roku 1980. Vznikal pätnásť rokov a je umiestnený v Dome Božieho milosrdenstva ( používa sa však aj pomenovanie Dom Božieho narodenia) v Rajeckej Lesnej, kde je dielo inštalované. Nádherná expozícia nezobrazuje iba Kristovo narodenie, ale aj dejiny slovenského národa. Betlehem je zapracovaný do scenérie najvýznamnejších slovenských pamiatok, je tu stvárnený bežný život aj pracovné činnosti slovenského ľudu v minulosti. Celé dielo je 8,5 m dlhé, 2,5 m široké a 3 m vysoké. Spolu je tu rozmiestnených cca 300 postáv, z ktorých sa polovica pohybuje.


Vzťah človeka ku drevu sa vytváral od skorého obdoba historického vývoja ľudstva. Od počiatku civilizácie bolo drevo jedným z prvých materiálov, z ktorých boli zhotovené nielen prvé pracovné nástroje, jedálne nádoby, nábytok, prístrešok, ale i prvé stroje a rituálne a náboženské a umelecké predmety. Priamy styk s drevom pri jeho obrábaní ovplyvňoval naspäť motorický zmyslový a intelektuálny vývoj človeka.
Drevo ako prírodné a po storočia ľahko dostupný materiál pôsobilo na vytváranie životného prostredia a postupne sa stalo i určujúcim prvkom pri formovaní psychologický a kultúrne uspokojujúcich hodnôt. Dôkazom sú rezbárske pamiatky z najstarších období, zachované na všetkých kontinentoch. V najznámejších múzeách sveta sú uložené exponáty dokladujúce kultúrny vývoj človeka od praveku až po súčasnosť. Môžeme spomenúť nálezy v Egypte, plastiky z gréckej mytológie, bohaté rezané, zlatené a farebné rímske sochy. Orientálne chrámy so zachovanými plasticky stvárnenými eposmi, legendami, diela oslavujúce historické i náboženské výjavy, plastiky znázorňujúce vladárske počiny, bitky a i.
Byzantská doba zanechala rezané umelecké pamiatky vo slonovinovej kosti, alabastru, morskej pene, rohu, perleti a cudzokrajných drevách. Z benátskej éry zostali zachované početné prekrásne drevené sochy.
Známe sú vyrezávané drevené vrátka Buvinova v Splite v Juhoslávii i svojrázne kostolné rezby z Nórska, Nemecka (Tirolska . Vyrezávané interiéry ruských pravoslávnych chrámov i ľudové stavby dokladujúce tradíciu vyspelého rezbárstva na celom minulom území ZSSR. Veľmi dobrú povesť mali rovnako rezbárske cechy v Holandsku .
Drevorezby vynikajúco dokonalým opracovaním sú uchované v Číne, Vietname, Japonsku, Indii a po celom Oriente. Drevorezby sa vyskytujú v každom umeleckom slohu, od antického až po empírový. Je to nábytok, sochy, cirkevný modlitebník a drevocionálie.
V Čechách kvitlo remeslo rezbárske asi za doby Karola IV., Vladislava II. a Rudolfa II., o ňom sa tradovalo, že sa sám zaoberal rezbárstvom. Cirkevné umelecké rezbárske diela sa vyskytujú po celom území našej republiky. Vyrezávaný oltár z Levoče bol vystavovaný na mnohých výstavách. Chrámové drevorezby obdivujú návštevníci z domova i cudziny v Prahe, vo Vysokom Mýte, Kutnej Hore (sv. Barbora ), v Bystré u Poličky, v Lounech, Pelhŕimove. a inde.
Vo všetkých našich múzeách sú uložené exponáty vytvorené rukami ľudových rezbárov. Môžeme vidieť rezby svätcov, madon a betlehemov. Vyrezávané palice, nádoby, perníkové a maslové formy, ľudové hračky, ktoré sa len s malou obmenou vyrábajú dodnes a vyvážajú sa do celého sveta. Pôvabnou prostotou zaujmú vyrezávané kolísky, lavice, sedliacke stoličky a skrine, holubičky, lavice, zdobené vruborezom, ornamenty, soľničky, sponky, pažby pištolí, rezby zrkadlových rámov atď.
O to, aby rezbárske remeslo u nás nezaniklo, sa starajú umelecko-priemyselné stredné a vysoké školy. V súčasnej dobe dochádza k renesancii rezbárskej rukodielnej práce i v oblasti záujmovej činnosti. Dúfame, že táto sekcia prispeje ako inšpirácia pre ďalších nadšencov tohto remeslá.
Plastika Šariš hrad

Plastika Šarišského hradu od amatérskeho rezbára Juraja Lazora

webdesign   mbtron 
Copyright © 2011 mbtron Posledná úprava 11.12.2015 16:51