Šarišské nárečie

Šarišské Michaľany.

Šarišské nárečie



  1. Folklorné slávnosti
Šarišský hrad - drevená plastika, rezba Juraj Lazor

Slovník pôvodných nárečových výrazov:

Ancug - oblek

Beliš - posúch plnený kapustou, prípadne jablkami, makom
Blajvas - ceruzka
Bobaľky - opekance, štedrovečerné múčne jedlo v podobe upečených a povarených kúskov s mákom
Bodvanka - vaňa
Brošľa - zatvárací špendlík
Brutvanka - dvojitý pekáč
Capek - podstavec na zobúvanie čižiem
Carek - ohradený priestor v maštali pre menšie zvieratá
Colštok - skladací stolársky meter
Diľe - podlaha z dosák
Dišeľ - oje na voze
Dolik - jama s vetrákom na uskladňovanie zemiakov
Drabina - rebrík
Drušľak - cedník s väčšími otvormi
Drabiňák - voz na zvážanie sena a obilia
Dušak - kuchynský nástroj na pučenie zemiakov
Fiľce - čižmy s plstenou sárou
Firhangy - záclony
Firštuk - zárubňa
Frištik - raňajky
Galunek - čierna stuha splývajúca z čepca
Ganek - predsieň, preddverie
Garadyče - zábradlie
Geľendre - vodorovné drevené drúky pred domom slúžiace ako ohrada
Gempeľ - pohonný mechanizmus poháňaný dobytkom, na ktorý sa pripája šečkáreň alebo iný stroj
Gerok - kabát
Gruľovník - posúch zo zemiakového cesta
Hadzina - hydina v širšom význame domáce zvieratá
Hajtol - dozorca nad poľami, poľný strážca
Hebaba - žena asistujúca pri pôrode, pôrodná babica
Hurka - jaternica
Chustka - šatka, pokrývka na hlavu žien
Chyža - obytná miestnosť v dome, zároveň spálňa, izba
Jedinák - malé korýtko na jeden chlieb
Jezulanek - vianočný stromček
Jucha - šťava z nakladanej kapusty, taktiež kapustnicová polievka
Kapura - brána
Kapušnica - roľa na pestovanie zeleniny
Kidľa - časť ženského odevu
Koľca - dvojkolesový podvozok k pluhu
Koperdelka - plachta na zakrývanie perín
Korec - nádoba a zároveň miera na obilie
Kožliny - drevený stojan na ručné rezanie dreva
Krepľa - šiška z kysnutého cesta
Kudzeľ - kúdeľ
Kurtaky - sane na vozenie hnoja
Lada - drevená vyrezávaná truhlica na šaty, výbavu a pod., slúžila namiesto skrine
Limbak - lavica s operadlom
Lancuch - reťaz
Ľadovňa - jama vyplnená ľadom a slamou, slúžiaca na uskladnenie potravín v lete
Ľušta - kapustová polievka
Mutevka - drevený kuchynský nástroj na rozhrábanie omáčok a pod., habarka
Naľešnik - zemiaková placka
Oborov - strecha na štyroch koloch, pod ktorou sa sušilo seno
Okruhľak - muškát, v inom význame okrúhly žulový kameň
Omarika - príborník, skrinka na riad
Opálka - plýtky kôš z vŕbového prútia na zber zemiakov
Pahrudka - podstienok na priedomí, z kameňov, na sedenie
Palanky - zvislé drevené tyčky, súčasť ohrady pred domom
Pavuz - drúk na drabiňáku, zaisťovalo sa ním seno
Pekárnik - spodná časť pece, slúžiaca na pečenie chleba
Pľevinka - časť stodoly
Penaľik - malý vreckový nožík
Pist - drevený lopatkovitý nástroj na vyklepávanie prádla pri praní
Pľantre - trámy na strope v stodole
Pocisk - drevený nástroj na úpravu ohniska pred pečením chleba
Poňva - ľanová plachta na sušenie obilia, ľanového semena ...
Porvisla- skrútená žitná slama, slúžiaca na viazanie snopov obilia
Prikľet - predizba, v lete obytná časť domu
Pudiľar - peňaženka
Rajcupa - zabíjačková polievka
Rakaše - usporiadané snopy zožatého obilia
Rečica - sito na osivanie obilia
Regrut - odvedenec, branec
Rigeľ - drevená závora Rodľe - menšie sane
Rompeľ - hrnček s obsahom 0, 25 l, zároveň väčšia hrúda masla
Runkľa - repa
Servatka - šťava, odstredená pri výrobe tvarohu
Scernisko - strnisko
Smarkeľnik - vreckovka
Sušik - drevená bedňa na zrno, bývala umiestnená v sypanci
Strašenik - posúch zo zvýškov cesta na pečenie chleba
Stránka - bočná časť stodoly
Stružľak - matrac, plnený žitnou slámou
Stupka - mažiar z čerešňového dreva ( nádoba ), tĺčik bol z dreva alebo kovu
Sypanec - stavba z dreva alebo válkov na skladovanie obilia
Šafáreň - drevená truhlica na múku s troma priehradkami a odklápacím vrchnákom, bývala v sypanci alebo v komore
Šafeľ - drevená nádoba na prípravu krmiva pre kravy
Šahovina - uskladnené palivové drevo rovnakej dĺžky
Šečka - na drobno posekaná sláma
Šečkareň - mechanizmus na sekanie slámy a lístia pre dobytok, poháňaná ručne kľukou
Šerp - kosák, srp
Šifoner - skriňa na šatstvo
Šmykňa - kováčska dielňa
Štachytky - to isté ako palanky
Šuflatka - zásuvka stola, skrine
Šurc - časť ženského odevu, nosil sa na sukni
Švajnosc - obilný šrot
Toparka - pohyblivá časť dbánky na mútenie masla
Tragar - trám na drevenom strope domu
Trebič - ďatelina
Vajdlik - väčšia smaltovaná nádoba
Valek - tehla z nepálenej hliny, zmiešanej so slámou, v inom význame valček na vaľkanie cesta
Vendľak - kovová nádoba s rúčkou a prikrývkou
Vizitka - blúza z hrubého brokátu, podšitá baránkom
Vlaky - dvojdielne sane na zvážanie dreva, ťahané koňmi
Vrecinko - vreteno na ručné spriadanie nití
Zajda - plachta na prenášanie predmetov na chrbte
Zbušek - dbanka na mútenie masla
Žideľ - malá hrudka masla
Žochtar - nádoba na dojenie kráv
[01]
[14]
Jan Lazorik
Nestor (nestar 29.9.1920), zastanca, ochraňovaceľ šariščini, šarišskich zvikoch, pišničkoch, tancoch, rozprafkoch, vinčovačkoch, umeňa, remesloch a šickeho co še tika a hlavne tikalo živata ľudzi na vichodnim slovensku.
 Viber s tvorbi

Žije v Krivjanoch. V roku 1968 založil folklornu skupinu, ktora vistupuje na folklornich festivaloch doma ai za hranicami. Nacvičel s ňu 85 vijavi povodneho folkloru, v ktorich sam hraje baču, starostu na vešeľu, ľudoveho rozpravača či špivaka. Podľa jeho zostaveňa STV nakrucela uspešni program na pokračovane "Popaterce na nas". V Krivjanoch postavel vonkajše javisko, vizdobene drevorezbami. Z jeho chceňa še tu každoročne kona Hornotorysky folklórny festival a v roku 2009 bulo slavnostňe otvorene Centrum ľudovej kultúry a remesiel, jedine svojeho druhu na Slovensku.
Zozbiral veľo veci ľudovej kulturi vichodneho Slovenska, najvecej z rodneho hornotoriskeho kraja (pišničky, rozprafki, legendi, povesci, rozpravaňa zo života, pripovitki, porekadla, vinčovački, opisi zvikoch či krojoch). Stofki predmetoch ľudovej kulturi zachranel pred zničeňom a venoval muzeumom a vedeckim inštituciom (Vlastivednému múzeu v Prešove 1 800 kusov, Národopisnému ústavu SAV 20 000 negativov).
Je autorom knižkoch A ja vam vinčujem (1992), Juraj Krankota, jeho „pripovitky“ a naše nárečie (1993), Naše tradične bačovstvo (1996) doplneno vidaňe 2004) [3], Krivjanske veśeľe (1998), Jedzeňa na starej Hornotoriskej doľiňe (1999), Žic znači rečovac (1 200 nárečových slov a výrazov nemeckého pôvodu) [6], Naša stara dzedzina s podnazvom Šarišská ľudová slovesnosť (1999) [7], Humorno-pravdivé obrázky zo starej dzedziny časť 1. a 2. [8], Humorno-pravdivé obrázky zo starej dzedziny časť 3.,4. a 5.(16. častí a 650 fotografií) [9], Monografia 700-ročnej obce Krivany (2001), Fotočítanka ľudovej architektúry a bývania východného Slovenska (2002; 1 200 fotografií) [11], Na zdravičko, dobra skľeničko, dobrich ľudzi pocešiteľničko. Pijactvo (2003) [12], Zbuňictvo (2004 + CD) [13], Rozprafki a pripovitki rozprafkara Juraja Krankoti z Remeňinoch i iňšich rozpravjačoch, pripovitkaroch (2005, 97 rozpravkoch) [14]. Pripravil ai knižku Detské hry a iné zabaviská (156 ľudovo hri). V tichto knižkoch je predstavena ai rusinsko-ukrajinska, ciganska a nemecka ľudova kultura.

Ján Lazorík
V Krivjanoch založil mičurinsku stanicu, v Šarišskich Michaľanoch prirodovednu stanicu, dze vysadzel 180 sortoch všeľijakich roštlin.
No budze najlepši, kedz ho zachabime o tim šickym sameho porozpravjac. Kukajme a čujme:
Táto prezentácia vyžaduje Flash najmenej ver. 9.0.115.
Požiadajte Vášho administrátora o jeho nainštalovanie.

Hore

Vybrate publikovane pisaňa:

Ako Slovákov slovenčine naučiť?
Rospravjaňa - Jag som služil za peršej śvetovej vojni
FOLKLÓR

Táto prezentácia vyžaduje Flash najmenej ver. 9.0.115.
Požiadajte Vášho administrátora o jeho nainštalovanie.

Hore

Stráž - Šariš hrad
Použitá literatúra:
J.Maco, P.Zajonc: Šarišské Michaľany
[Jozef Mačo, Pavol Zajonc: Šarišské Michaľany, 1992 ]
Kniški Jana Lazorika o Šariši:

[]
Kniški Jana Lazorika o Šariši:

[]
Kniški Jana Lazorika o Šariši:
Ján Lazorík: Naše tradične bačovstvo
[Ján Lazorík: Naše tradične bačovstvo, 1996,2004]
Kniški Jana Lazorika o Šariši:
Ján Lazorík: ˇŽic znači rečovac
[Ján Lazorík: Žic znači rečovac, 1200 slov nemeckého pôvodu]
Kniški Jana Lazorika o Šariši:
Ján Lazorík: Naša stara dzedzina s podnazvom Šarišská ľudová slovesnosť
[Ján Lazorík: Naša stara dzedzina s podnazvom Šarišská ľudová slovesnosť , 1999]
Kniški Jana Lazorika o Šariši:
Ján Lazorík: Humorno-pravdivé obrázky zo starej dzedziny časť 1. a 2.
[Ján Lazorík: Humorno-pravdivé obrázky zo starej dzedziny časť 1. a 2., 16. častí a 650 fotografií]
Kniški Jana Lazorika o Šariši:
Ján Lazorík: Humorno-pravdivé obrázky zo starej dzedziny časť 3.,4. a 5.
[Ján Lazorík: Humorno-pravdivé obrázky zo starej dzedziny časť 3.,4. a 5., 16. častí a 650 fotografií]
Kniški Jana Lazorika o Šariši:
Ján Lazorík: Naše tradične bačovstvo
[Ján Lazorík: Naše tradične bačovstvo, 1996,2004]
Kniški Jana Lazorika o Šariši:
Fotočítanka ľudovej architektúry a bývania východného Slovenska
[Ján Lazorík: Fotočítanka ľudovej architektúry a bývania východného Slovenska, 2002]
Kniški Jana Lazorika o Šariši:
Ján Lazorík: Na zdravičko, dobra skľeničko, dobrich ľudzi pocešiteľničko. Pijactvo
[Ján Lazorík: Na zdravičko, dobra skľeničko, dobrich ľudzi pocešiteľničko. Pijactvo, 2003]
Kniški Jana Lazorika o Šariši:
Zbuňictvo
[Ján Lazorík: Zbuňictvo, 2004+ CD]
Kniški Jana Lazorika o Šariši:
Rozprafki a pripovitki rozprafkara Juraja Krankoti z Remeňinoch i iňšich rozpravjačoch
[Ján Lazorík: Rozprafki a pripovitki rozprafkara Juraja Krankoti z Remeňinoch i iňšich rozpravjačoch, 2005]
webdesign   mbtron 
Copyright © 2011 mbtron Posledná úprava 02.02.2016 10:26