Zaniknutý kaštieľ - letohrádok


Zaniknutý kaštieľ - letohrádok | Šariské Michaľany

Šarišské Michaľany vznikli pred polovicou 13.storočia okolo kostola sv.Michala, ktorý bol predtým spoločný pre viacero ešte starších dedín. Obec „Scenth Mihal" sa už ako fungujúca spomína r.1248, pričom z listiny vyplýva, že jestvovala už skôr.
V novoveku boli jej majiteľmi rody Darholcz, Rakacay a potom Szirmay. V upravenom areáli renesančného kaštieľa zo 16.stor. dali Szirmayovci v 18. stor. vybudovať ešte letohrádok. Vtedy moderne koncipovaný objekt mal doplňať areál šľachtickej rezidencie, pričom slúžil ako honosné zemepanské sídlo.
Keďže renesančný kaštieľ mal strohejšiu výzdobu a mohol byť ponímaný už ako archaický, prebral nový kaštieľ - letohrádok reprezentatívnu funkciu. Zároveň ho nemôžme chápať ani ako letohrádok, lebo bol zrejme obývaný celoročne, o čom svedčia krby na zachovanej fotodokumentácií.
Kaštieľ bol teda vybudovaný do polovice 18. stor., čoho dôkazom je charakteristická výzdoba priečelia a datovanie nástenných malieb (1770). Stavba uzatvárala sadovnícky areál na západnej strane, pričom hlavný bol stále prízemný štvorvežový renesančný kaštieľ s kaplnkou, ohraničujúci areál na východe. Blokový objekt novšieho kaštieľa mal pôdorys v tvare obdĺžnika s rozmermi 20 x 15 m. Pozostával z troch traktov a dvoch podlaží, ktorých výška bola cez 15 m. Suterén zrejme nebol potrebný alebo bola podpivničená len časť objektu. Prízemie bolo delené na päť miestnosti zaklenutými valenými klenbami, prevažne korýtkovými, 1.poschodie malo štyri miestnosti, rovnako zaklenuté. Vstupné otvory medzi miestnosťami mali rovné ostenie a ukončené boli segmentovým záklenkom alebo rovným prekladom v prípade použitia drevenej zárubne. Stavbu ukončovala značne vysoká manzardová strecha, pokrytá šindľami. Vysoké podkrovie mohlo byť taktiež obývané, keďže bolo aj presvetlené malými vikiermi so segmentovo ukončenými oknami.
Najzdobnejšia bola vstupná fasáda na východnej strane. V rámci fasády vystupoval ako hlavný rizalit, tvoriaci stredný trakt objektu. Zakončoval ho trojuholníkový štít. Fasáda bola vertikálne členená lizénami na rohoch priečelia aj okrajoch rizalitu. Horizontálne členil fasádu nízky sokel a profilovaná korunná rímsa pod strechou aj na spodnom okraji štítu. Plocha medzi rovnomerne usporiadanými otvormi bola pokrytá bohatou štukovou výzdobou. Okná obdĺžnikového tvaru s podkasaním lemovala lištová šambrána, na ktorú sa napájali štukové ornamenty. Špecifické barokové rastlinné motívy sa nachádzali nad každým okenným otvorom, na ploche lizén, nad vstupným portálom a na štíte. Nad otvormi 1.poschodia boli florálne ornamenty v tvare korunky, nad otvormi prízemia boli štuky jednoduchšie.

Na štíte obkolesovali celý ústredný prvok, oválnu kartušu s erbom. Najzložitejšia štuková výzdoba pokrývala plochu nad hlavným vstupom. Nad portálom s pravouhlými stojkami a profilovaným nadpražím bol umiestnený erb, obklopený bohatým rastlinným dekórom. Nad portálom sa nachádzal balkón s prístupom cez vchod z poschodia, ktorý bol podobne zdobne riešený ako okná.
Výrazne umelecké hodnoty mali najmä nástenné a nástropné maľby v interéri, pokrývajúce niekedy aj celú plochu miestností. Autorom bohatej a ojedinelej barokovej výzdoby bol Karol Volúcky v r.1770. Motívom malieb boli postavy pozemské i nadpozemské (chlapec s knihou, morské panny, či ďalšie postavy znázorňujúce vlastníkov kaštieľa), rôzne prvky z bežného vtedajšieho života (zrkadlá, kvety, iluzívne police s pohármi, topánkami...). V jedálni boli dokonca detailne namaľované skrine. Tieto výjavy boli doplnené barokovými rastlinnými ornamentami.
Zaniknutý kaštieľ - letohrádok, interier | Šariské Michaľany
Letohrádok ešte v roku 1815 bol vo vlastníctve rodiny Szimayho a potom prišli ďalší zemepáni, ktorí letohrádok zanedbávali, neopatrovali a tak ostal opustený, chatrajúci.
Kornel Divald ešte videl letohrádok asi v roku 1900, ktorý ako jediný ho stihol sfotiť, opisoval maľby ako veľmi ojedinelé. O stave letohrádku, jeho freskách a maľbách upvedomil Krajinský pamiatkový úrad v Budapešti a žiadal o zachranenie obrázov, ale pre zimušný čas sa to nedalo a na jar bol letohrádok predaný a rozobraný. Svojími kameňmi poslúšil na vystavenie jednej stodoly.