Historia

Šarišské Michaľany.

HISTÓRIA

Šariš Hrad

Chronologický prehľad najdôležitejších historických udalostí obce Šarišské Michaľany:

5000 p.n.l. - 1. osídlenie oblasti
1248 - 1. písomná zmienka o obci Szent Mihaly
1314 - 1. písomná správa o kostole
1403 - obec sa stala zem. majetkom, predtým patrili Michaľany k hradnému panstvu Šariš
1585 - postavená kúria
1620 - postavený kaštieľ
1636 - za reformácie farnosť zanikla
1657 - v obci založený špitál
1735 - farnosť znovu obnovená
1736 - postavená kaplnka sv. Kríža pri kaštieli
1746 - baroková prestavba kaštieľa
1767 - Szirmayovci darovali novú budovu fary, matrika vedená priamo v obci
1773 - názov obce Mihalyany
1785 - vysvätený terajší kostol
1786 - názov obce Mihalane
1799 - 1. písomný záznam o škole v obci
1904 - veľký požiar
1911 - nový oltár v kostole
1918 - 1. zápisnica školskej stolice v slovenskom jazyku
1919 - založený 1. divadelný spolok
1920 - názov obce Michaľany
1921 - narodil sa Julo Zborovjan
1927 - názov obce Michaľany nad Torysou
1937 - veľká povodeň
1938 - viditeľná polárna žiara
1945 - vznikla v obci štátna škola
1949 - založená TJ Sokol
1956 - začala výroba podniku IMUNA, TJ dostáva názov TJ Slovan Imuna
1958 - daná do užívania nová Národná škola
1959 - založený divadelný súbor
1960 - názov obce Šarišské Michaľany
1970 - požiar ZK Imuna
1974 - založené Divadelné štúdio mladých
1976 - otvorenie novej ZDŠ
1977 - odovzdaná do užívania krytá tribúna
1987 - ukončená rekonštrukcia kaštieľa

Zaniknutý kaštieľ - letohrádok | Šariské Michaľany
Zaniknutý kaštieľ - letohrádok

Šarišské Michaľany vznikli pred polovicou 13.storočia okolo kostola sv.Michala, ktorý bol predtým spoločný pre viacero ešte starších dedín. Obec „Scenth Mihal" sa už ako fungujúca spomína r.1248, pričom z listiny vyplýva, že jestvovala už skôr.
V novoveku boli jej majiteľmi rody Darholcz, Rakacay a potom Szirmay. V upravenom areáli renesančného kaštieľa zo 16.stor. dali Szirmayovci v 18. stor. vybudovať ešte letohrádok. Vtedy moderne koncipovaný objekt mal doplňať areál šľachtickej rezidencie, pričom slúžil ako honosné zemepanské sídlo.
Keďže renesančný kaštieľ mal strohejšiu výzdobu a mohol byť ponímaný už ako archaický, prebral nový kaštieľ - letohrádok reprezentatívnu funkciu. Zároveň ho nemôžme chápať ani ako letohrádok, lebo bol zrejme obývaný celoročne.
Chátrajúci kaštieľ bol začiatkom 20.stor. rozobraný.

Čitaj viac...

Špitaľ - chudobinec

Špitaľ - chudobinec

Perokresba podľa dobovej fotografie zo 60-tich rokov 20. storočia. Kreslil Jozef Kušnirík r. 2002.

Chudobinec (starobinec, špitaľ) bolo sociálne zariadenie pre zostarnutých chudobných obyvateľov, ktorí sa už sami nemohli postarať o svoje živobytie. Vyvinuli sa v novoveku zo stredovekých špitálov a hospicov. Boli preto často spojené so sirotincami alebo nemocnicami. V našich zemiach zriadenie chudobincov nariadil Jozef II. svojimi dekrétmi v 80. rokoch 18. storočia, aby zjednotil starostlivosť o chudobných, ktorá sa do tej doby robila náhodile vo špitáloch a obmedzil žobrotu. Starostlivosť o chudobných a zostarnutých mala uskutočňovať cirkev so štátnym dohľadom. V týchto ústavoch pre chudobných mali dotyční možnosť bývať a získať stravu. Financovanie prebiehalo z príjmov miest, cirkvi , výnimočne od štátu a milodarov obyvateľov. Starostlivosť o chudobných bola upravená v 60. rokoch 19. storočia, kedy bola zavedená povinnosť obciam starať sa o chudobných podľa domovského práva, tým pádom chudobince prijímali len chudobných domovskej príslušnosti a nie cudzích.


Tatari ilustračný obr.
770 rokov od vpádu Tatárov na naše územie

Podivné a spletité sú cesty našej domoviny. To, že sme živým národom s dlhodobou históriou už dokazovať netreba. Upozorňovať však na túto skutočnosť je pre každý kultúrny národ viac než samozrejmosťou. Vlny historických udalostí sa valili a valia riečiskom storočí a nemenným spôsob poznali, poznávajú a budú poznávať jeho konfiguráciu a smerovanie. Znalec histórie, rímsky rečník a politik Marcus Tullius Cicero, pred viac než 2000 rokmi napísal: „ Pokiaľ nepoznáte udalosti, ktoré sa odohrali skôr než ste prišli na svet, navždy ostanete dieťaťom.“
Naším územím prebiehali búrky vojen a jedna z jedných najkrutejších bojov v stredoveku bola vojna s Tatármi. Vlastnou krvou písali bolestné i hrdinské stránky našej domoviny. Najkrutejšie a najničivejšie plienenie a vraždenie zažilo obyvateľstvo Horného Uhorska ( Východné Slovensko ).

Čitaj viac...

Kvitnúci kaštieľ
webdesign   mbtron 
Copyright © 2011 mbtron Posledná úprava 28.10.2017 11:47