vdp. Štefan SNINČÁK (1910 - 2005)


vdp. František Marton


Medzi osobnosti cirkevného života našej obce patrí aj náš bývalý farár, kňaz, vdp. Štefan Sninčák, ktorý žije v USA, v štáte Florida a toho roku 6.12. dovŕši s Božou pomocou 89. rok svojho života.
Za správcu našej farnosti ho ustanovil ndp. biskup Jozef Čársky, košický biskup. Otec Štefan, mladý kňaz, ešte ani nie 29 ročný, (do 29 rokov mu chýbal 1 mesiac), v „kaplánskom“ veku, nastupuje do farnosti 1. novembra 1939. V tomto čase nebolo zvykom, aby takí mladí kňazi boli farármi. Pri jeho menovaní o. biskup iste prihliadal na jeho schopnosť a elán, ktorý preukázal na doterajších kaplánskych miestach a tiež na to, že ako najstarší zo siedmich súrodencov, žijúcich na Slovensku, musel sa po smrti svojho otca aj hmotne starať o svoju matku a štyri sestry. Tie bývali s ním na fare.

Mladosť, chuť do práce a silná viera v Božiu Prozreteľnosť boli charakteristickým rysom jeho činnosti. Jeho heslo – Dominus providebit – Pán sa postará - , vyjadrovalo jeho úplnú odovzdanosť do Božej vôle a vieru v Jeho pomoc. Rok pred jeho príchodom bola farnosť bez farára. Jeho predchodca vdp. Alexander Kovács odišiel do dôchodku v r. 1938. Našu farnosť spravoval „excurendo“ sabinovský pán farár. Celá obec oživla pri príchode o. Štefana. Vítala mladého kňaza, subtilnej postavy, ale veľmi pozorného a zaujímajúceho sa o všetko dianie v obci a farnosti. Jeho „aklimatizácia“ bola blesková. Bez otáľania pustil sa do práce.



Hierarchia hodnôt jeho činnosti bola:
1/ starosť o Boží kult - dôstojnosť bohoslužieb, ich pravidelnosť, prístupnosť, neformálnosť a častá návšteva.
2/ starosť o Boží ľud - vnútorná duchovná obnova, vysluhovanie sviatostí a časté pristupovanie k nim, spoločenstvá veriacich.
3/ starosť o mládež - bližší kontakt s mládežou, vyučovanie náboženstva prístupnou formou, športové aktivity, záujmové krúžky.
4/ starosť o cirkevný majetok - kostol, fara, škola.
5/ bližší kontakt s obecnou vrchnosťou - pomoc, rada, súčinnosť.
6/ iné aktivity - náboženské a verejnoprospešné.
Podľa týchto bodov môže sa hodnotiť jeho desaťročná činnosť v našej farnosti. Každodenné sv. omše boli jeho pravidlom. V nedeľu hneď od nástupu slúžil dve sv. omše, čo doteraz nebolo. Už v tomto období objavovala sa v Cirkvi iniciatíva priblížiť bohoslužby (aspoň niektoré) ľudu v jeho reči. O. Štefan bol v popredí tejto snahy a medzi prvými zaviedol recitovanú prvú sv. omšu v nedeľu, tzv. malú o 8,oo hod. v slovenskom jazyku. Išlo o recitovanie odpovedí a modlitieb ľudu. Kňaz stále slúžil sv. omšu a vysluhoval sviatosti v latinskom jazyku. Do recitovania zapojil v prvom rade žiakov a mládež. Bolo to veľmi účinné.
Snažil sa u veriacich vzbudiť živú vieru a obrodiť ducha – vedomie, aby veriaci prežívali svoju vieru vo vnútri svojho srdca. Organizuje účasť na duchovných cvičeniach (spravidla v Bard. Kúpeľoch) pre mužov, ženy i mládež. V júni r. 1944 povoláva do farnosti otcov jezuitov a v dňoch 3. –12. 6. sa konajú sv. misie – duchovná obnova celej farnosti. Mnohí súčasníci týchto misií si s láskou na ne spomínajú. Podporuje a rozširuje odber katolíckych časopisov (ako Katolícke noviny, Hlasy z domova a misií, Posol B. Srdca, Sv. Rodina, Kráľovná mája, Mládež a misie) a rôznej náboženskej literatúry. Podporuje nábor do Spolku Sv. Vojtecha, ktorý v r. 1946 mal už 53 členov. Navštevuje rodiny a hlavne chorých, pre ktorých v roku 1946 zakladá spolok Apoštolát chorých. Veľmi horlí za pobožnosť prvých piatkov k úcte B. Srdca a v r. 1942 zakladá Spolok B. Srdca. Ako misijný riaditeľ diecézy, poverený touto činnosť o. biskupom, povzbudzuje veriacich k pomoci svetovým misiám modlitbou a finančnou podporou.

vdp. Štefan Sninčak

Starosť o mládež stála v popredí jeho práce. Hneď v prvé dni organizuje miništrantov a zakladá pre nich spolok „Legio angelica“. Všetci chlapci boli podelení do skupín a každá skupina mala určený čas miništrovania. Už na Vianoce 1939 nacvičil so žiakmi beltehemskú hru a prví „betlehemci“ Ján Dziak, Emil Zborovjan, Jozef Dziak, Ján Žgravčák a Jozef Mryglot chodili po domoch „koledovať“.Betlehemci (vždy iní) chodili koledovať každý rok. Bolo to pekné a poučné. Veľmi dbal na to, aby mládež žila čestne a mravne. Večerné a nočné „aktivity“ mládeže do osemnástich rokov veľmi potieral. Jeho práca s mládežou bola ovplyvnená vznikom Slovenského štátu v rokoch 1939 – 1945. Ako duchovný vodca v organizácii HM organizoval rôzne výlety, posielal žiakov na sústredenia mládeže a pomáhal mladým uplatniť sa vo verejnom živote. Jeho túžbou bolo vychovať z farnosti aspoň jedného kňaza a rehoľníka, či rehoľníčku. V roku 1942 posiela do Nitry dvoch žiakov k misionárom – verbistom, v r. 1946 štyroch žiakov k misionárom redemptoristom a dvoch ku školským bratom. Za jeho pôsobenia dve mladé ženy vstúpili do rehole. Vojnové roky a obdobie neslobody spôsobili, že kňazstvo dosiahol iba jeden jeho „odchovanec“ po mnohých ťažkostiach. Povinnosťou každého farára je starostlivosť o zverený cirkevný majetok, o jeho údržbu a zveľaďovanie. Robil to so starostlivosťou dobrého hospodára. Z väčších jeho akcií treba spomenúť elektrifikáciu kostola v r. 1947 a zhotovenie zábradlia v kostole oddeľujúceho svätyňu od lode kostola. Zábradlie bolo zhotovené z levíckeho onyxu v r. 1949. V roku 1945 bola urobená prestavba orgána.
Pri všetkých aktivitách obce spolupracoval s príslušnými orgánmi obce i po vojnových udalostiach.
Pri príchode nenašiel ucelenú farskú kroniku, preto ju zakladá. V úvode v krátkosti zaznamenal dostupnú históriu obce a farnosti a potom zaznamenáva presne všetky dôležité udalosti farnosti a obce. Jeho kronika bola zdrojom aj pre napísanie tohto článku. Škoda, že po jeho odchode sa kronika neviedla a za 47 rokov neboli zaznamenané žiadne udalosti zo života farnosti. Kronika bola obnovená v r. 1996 a „vacatné“ roky sú doplnené z rôznych zdrojov.
V roku 1942 na sviatok sv. Michala bol inštalovaný za farára našej farnosti Do tejto doby bol iba správcom farnosti. Rok 1950 bol pre neho v jeho činnosti prelomový. Udalosti apríla 1950 na neho tak zapôsobili, že sa rozhodol opustiť svoju doterajšiu vlasť a postupne cez Západné Nemecko a východné štáty USA usadil sa na Floride v meste Sarasota. Aj on prežil svoju odyseu života. Cíti sa američanom, lebo sa narodil v USA v meste Philadelphii 6.12.1910 a na Slovensko prišiel s rodičmi už ako žiak.
Stále chorľavý, ale prísny v životospráve, neustále agilný, dožíva sa vysokého veku v dobrej duševnej pohode. Veľmi milo si spomína na roky strávené v našej farnosti a živo sa zaujíma o život obce a farnosti . Teší sa z toho, že Pán hojne povoláva pracovníkov do svojej vinice z našej farnosti a modlí sa za svojich bývalých farníkov. Azda aj jeho modlitby a práca vo vinici Pánovej sú podielom na vzraste povolaní a náboženského života farnosti a obce. Pán života a smrti si ho povolal 4.10.2005.
Veď jeden seje, iný polieva, ale vzrast dáva Boh !

Nech Pán odmení prácu o. Štefana Sninčáka večnou odmenou Zatiaľ – Ad multos annos !

Fr. Fedor

[Foto: Archív Marek Sekerák]