Rímskokatolícky farský kostol sv. Michala Archanjela



Prvá zmienka o kostole sv. Michala Archanjela je zo 14. storočia - v roku 1314 tu stál románsky kostol. Ale musel tu byť už starší chrám, lebo prvá zmienka o farnosti je z roku 1248, kedy sa spomína farár Mikuláš. Ďalší záznam, ktorý sa zachoval o kostole je z čias reformácie - z roku 1666. Na viacerých miestach dostali evanjelici po katolíkoch rozpadajúce sa chrámy. Boli nútení si postaviť nové. V Šarišských Michaľanoch bol v tomto roku postavený nový chrám. Tento kostol bol postavený z kameňa. Vo veži mal dva zvony a veľmi pekný oltár.

Ale už v roku 1691 bol kostol úplne zničený. Odvtedy ešte niekoľkokrát opakovane ničený a plienený. Pôvodne mal dva zvony. Jeden zvon bol vo veži a druhý bol v zálohe u grófa Ľudvíka Szentivanyho za 50 florenov. On zobral z kostola aj kalich, ktorý pochádzal z roku 1412. V 17. storočí sa začala v našom kraji silná protireformácia. Chrámu sa zasa zmocnili katolíci a druhýkrát evanjelici. Každý, kto musel opustiť chrám, značne poškodil stavbu, aby ju nový majiteľ musel s veľkými finančnými prostriedkami opraviť. Pri odovzdávaní kostolov do rúk katolíkov vznikli nepokoje napr. v Pečovskej Novej Vsi, Polome, Nižnom Slavkove, Lipanoch atď.

Pri kanonickej vizitácii z roku 1703 sa píše: “Michaľany sú filiálkou farnosti Sabinov. Táto usadlosť má malý kamenný kostol zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi s jedným oltárom, má dva zvony bez sakristie. Je tu fara s veľkou záhradou.” Z toho vyplýva, že bol chrám opravený a slúžil svojmu účelu. Pravdepodobne kostol, ktorý bol v roku 1703 opravený, nebol zrekonštruovaný celkom dôkladne, lebo sa následne v roku 1733 spomína, že “kostol je kamenný, malý a starý, ohradený múrom, ktorého malá časť sa v základe prepadáva. V tom čase kostol mal drevenú zvonicu a v nej dva zvony. O niekoľko rokov v roku 1775 bol “kostol pri veľkom požiari v mesiaci jún úplne zničený. Chrám bol ohradený múrom a obrannou vstupnou bránou. Po nástupe veľadôstojného pána Michala Sontága do farnosti v roku 1778 sa začala výstavba nového kostola od základov. Prostriedky na stavbu boli získané od dedinčanov a najmä od grófa Jozefa Tomáša Szirmaya.

Kostol bol postavený podľa románskeho vzoru. Nasvedčujú tomu oblúkovité okná, kostolné klenby a polkruhové sanktuárium. Aj strecha veže bola urobená v tomto slohu, ale pri rekonštrukcii v roku 1874 dostala novú podobu. V úpravách farského kostola sa pokračovalo aj naďalej. V roku 1878 bola pokrytá šindľom strecha, vymaľovaná veža a okolo kostola zhotovená drevená ohrada. Okolo kostola boli tri kamenné lavice - pri krypte, druhá pri vchode a posledná pri východe. Na veži kostola sú v súčasnosti hodiny, ktoré boli vyrobené svojpomocne. Hodinový stroj bol podarovaný z Bučoviec u Brna. Tieto hodiny boli urobené za veľadôstojného pána Juraja Takáča. Pôvodne bol chrám pokrytý šindľom. 29. septembra 1785 na sviatok sv. Michala Archanjela bol kostol vysvätený Karolom Ludvikom, kanonikom, dekanom sabinovským. Kanonickú vizitáciu vydal košický biskup Andrej Szabo dňa 16. decembra v roku 1806 za pôsobenia Michala Sontaga. Dňa 16.7.1904 postihol obec veľký požiar, ktorý značne poškodil aj kostol no našťastie nepoškodil vnútrajšok kostola. V roku 1911bol kostol obnovený a vymaľovaný zvnútra. Dokumentuje to písomný záznam pri vchode do veže “ Maľovano 1911: Gratzl a nasl. Koch J.a Bräuml F., Prešov”. Podľa zaužívaných zvyklostí mal patronát nad kostolom najvýznamnejší zemepán obce- v našom prípade to bol Gejza Pulszký. Z jeho podnetu a finančných prostriedkov bola v roku 1935 zabezpečená obnova strechy. Bola výmena šindľov za eternit.


Rímskokatolícky farský kostol sv. Michala Archanjela

Terajšie zariadenie chrámu je zo 17. storočia a 20. storočia. Najstaršie sochy v chráme sú na chóre - socha sv. Jána Krstiteľa so soškou Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Obraz sv. Michala - po ľavej strane kostola pri sakristii - pochádza zo starého oltára. Kazateľnica je baroková a tvorili so starým oltárom jeden celok. V roku 1911 bol postavený nový oltár, prispôsobený slohu kostola. Pochádza od firmy Jozef Rifesser, st. Urlich Gröden, Tirol.

V hlavnom oltári sú umiestnené nasledujúce sochy:

- v strede je patrón chrámu sv. Michal Archanjel
- po pravej strane je sv. Anna s Pannou Máriou
- po ľavej strane je sv. Joachim
- na vrchu oltára sú dvaja anjeli s trúbkami

Bohostánok je bohato zdobený a je zložený z dvoch častí. V spodnej časti sa uchovávajú konsekrované hostie a vo vrchnej časti sa uchováva monštrácia k verejnej poklone. Po stranách bohostánku sú umiestnené sochy dvoch cherubínov, ktorí sa klaňajú sviatostnému Spasiteľovi. Vedľa oltára po pravej a ľavej strane sú sochy sv. Petra a sv. Pavla. Vedľa nich sú dve večné lampy. Jedna je staršia a pôvodne visela v strede sanktuária. Chrám je od svätyne oddelený zábradlím, ktoré je vyrobené z levického ónyxu (r. 1949).

Nad zábradlím sú sochy sv. Jozefa - po pravej strane a socha Panny Márie Pomocnice kresťanov - po ľavej strane. V lodi chrámu sú dva bočné oltáre vyrobené v druhej polovici 60. rokov 19. storočia. Po pravej strane lode je oltár Božského srdca Ježišovho a po ľavej strane je oltár Lurdskej Panny Márie. V stole oltára je Boží hrob. Vedľa oltára Božského srdca Ježišovho je veľký kríž a krstiteľnica. V ďalšej časti chrámu sú sochy sv. Jána Nepomuckého a sv. Terezky Ježiškovej. Táto socha bola vymenená rodinou Huďovou za sochu sv. Antónka s Ježiškom.

Krížová cesta je z roku 1926 a vyrobila ju firma Jozefa Priestenského z Rajca. Na chóre sa nachádza dvojmanuálny orgán pochádzajúci z 50. rokov minulého storočia. Vyrobil ho Š. Gábor z Košíc.

Chrám bol vymaľovaný v roku 1957. Vo svätyni je stropná maľba Najsvätejšej trojice. V strednej časti kostola je zobrazený výjav zo Sv. písma, ako Pán Ježiš káže na hore. Tretia maľba nám pripomína Nanebovzatie Panny Márie. Okenné vitráže boli vyrobené za pôsobenia veľadôstojného pápežského preláta Msgr. Melichara Zeleného.

Vzácnosťou kostola je baroková monštrancia a kalich z 18. storočia od známeho levočského majstra Jána Szilassyho - umeleckého zlatníka. Sú vyrobené z pozláteného striebra. Obrázky sú maľované do gliedy a smaltu. Na kalichu je nápis :”Illustrissimus D. Comes Tomas Szirmay pie curovit pro ecclesia Szent Michaliensi anno 1753”. Druhý kalich pochádza z roku 1762. Kostol má relikviár sv. Kríža. V relikviári je dekrét o pravosti relikvií z roku 1754. Do roku 1916 mal kostol starobylé medené lavatórium z roku 1766 s vyobrazením Rákocziho erbu na držadle. Z nášho kostola bolo odvezené do Národného múzea v Budapešti. Boli pokusy o jeho vrátenie v rokoch 1923 - 1928, ale nepodarilo sa to. V chráme sú náhrobné kamene z ktorých sa podarilo získať mená niektorých pochovaných grófov, ktorí bývali v Šarišských Michaľanoch.