Baroková kaplnka Povýšenia sv. Kríža


Baroková kaplnka Povýšenia sv. Kríža


Kaplnka Povýšenia sv. Kríža bola postavená okolo roku 1736. Slúžila rodine grófa Tomáša Szirmaya. Je súčasťou kaštieľa, ktorý bol postavený po barokovej prestavbe. Kaplnka je pristavená k jeho severozápadnej veži.
Tvorí ju jednoloďová stavba s polygonálne uzatvorenou svätyňou a pribudovanou sakristiou. Fasády kaplnky majú typický barokový dekór, tvorený bohatou štukovou výzdobou okenných šambrán a ozdobným prelamovaným barokovým štítom, ktorý uzatvára vstupné priečelie. Na čelnej strane nad vstupom sa nachádza barokové okno. Nad vchodom je nástenná maľba sv. Floriána, nad ktorou sa nachádza erb rodiny Szirmayovcov a slnečné hodiny. Na drevenej veži sa nachádza dvojramenný kríž.

Zo zariadenia pôvodného oltára zostalo do roku 1987 torzo obetného stola a bohostánku. Obetný stôl bol vo forme barokovej imitácie čierneho mramoru s rozmermi cca 2,5 x 1,3 m. Bol pekne zdobený mušľovými ornamentami. Bohostánok bol biely a pozlatený. Vnútrajšok bohostánku bol vymaľovaný na tmavomodro so zlatými hviezdami. V stene oltára sa nachádzal kríž. Po pravej strane stál sv. Ján Evanjelista držiaci, v ruke kalich, z ktorého vychádzal had. Po ľavej strane kríža bola socha Panny Márie stojacej pod krížom. Celý oltár podopierali štyri stĺpy s vyrezávanými hlavicami. Po stranách oltára boli anjeli.
Lavice boli dubové a vyrezávané. Po ľavej strane oltára bol drevený držiak, ktorý trčal asi jeden meter zo steny. Pravdepodobne na ňom visela večná lampa. Po pravej strane pri sakristii a pri dverách bola diera do stropu. Tu viseli laná od zvona. Pôvodná dlažba v kaplnke bola kamenná (pekne opracovaný pieskovec do štvorcov).
Sakristia mala tiež klenbu. V stene bola skrinka pre bohoslužobné potreby. Teraz sú tam dvere (vchod do sakristie). Vo veži bol zvon, ktorý bol zabavený v čase prvej svetovej vojny.

Čo sa zachránilo z kaplnky? Len veľmi málo. Posledná časť bohostánku a obetného stola bola spálená v roku 1987. Zo steny oltára sú zachránené 2 sochy. Sv. Ján Evanjelista a Panna Mária stojaca pod krížom. Ďalej dve torzá z lavíc, ktoré sú na pôjde starej fary.

Zachovali sa v nej pozoruhodné nástenné maľby. Najzaujímavejšia spomedzi nich je freska (na prednej stene horuša) ukrižovanej ženy od neznámeho autora. Podobný motív je známy len z Francúzska. Sú dve stropné maľby. Maľba nad oltárom predstavuje Nanebovstúpenie Pána. Maliar tam asi namaľoval seba a tak je 13 apoštolov. Druhá maľba znázorňuje Ľudovíta, kráľa Francúzska, ktorý vo sne má videnie ako mu anjel ukazuje obraz Panny Márie v Marianke, ktorej bol veľkým ctiteľom.

Z vizitácie sa dozvedáme, že medzi schodmi do kaštieľa a kaplnkou Povýšenia sv. Kríža bola veľká socha Panny Márie na podstavci. Socha sv. Jána Nepomuckého bola v múre kaštieľa, hneď na pravo pri vstupe do nádvoria kaštieľa. Na múre boli namaľované dva obrazy, ktorých maľba bola už v tej dobe značne poškodená od dažďa. Pri kaplnke stal mohutný gaštan a pod ním bol travertínový kameň, kde sadali páni.
V tejto kaplnke pôsobili dvorní kapláni. Ale nielen v evanjelickej vizitácii sa píše, že počas reformácie si manželka Štefana Szirmaya, Zuzana, doviedla kňaza, ktorý býval v kaštieli a slúžil bohoslužby pravdepodobne v tejto starej kaplnke. V novej kaplnke pôsobili minoriti z Prešova. Rehoľa prišla do Prešova 9. marca 1673. Zmienka o tejto udalosti je v dejinách mesta Prešov.
Za veľkostatkára Puľszkého sa kaplnka používala iba veľmi málo. Posledné obrady boli za pôsobenia veľadôstojného pána Alexandra Kovacza a to v roku 1937 pri pohrebe Imre Hodossiho - syna veľkostatkára z Malého Šariša, ktorý zahynul v lietadle pri železničnej stanici. Čo sa týka bohoslužieb, okrem pátrov minoritov, chodil na návštevy kaplnky gróf František Barkóczy Ostrihomský primáš, ktorý bol bratom Kláry Szirmayovej a občas slúžil bohoslužby. Keď mal kaštieľ vo vlastníctve Gejza Pulszky (vierovyznaním luterán), jeho manželka - horlivá katolíčka - si tu pozývala katolíckych kňazov z Maďarska, ktorých sa tu vystriedalo niekoľko.
Po vojne, keď prišiel do dediny pápežský prelát Melichar Zelený a chcel kaplnku opraviť a naďalej používať, nebolo mu to zo strany vtedajšej vládnucej mašinérie dovolené. Zachránil však relikvie pred znesvätením. Sochy darovala Karolína Pulszká veľadôstojnému pánovi Alexanderovi Kovaczovi. V tej dobe nastolo značné rabovania a znesväcovania kaplnky, ako aj kaštieľa.
V roku 1987 sa začala rekonštrukcia kaštieľa a aj kaplnky. Bola snaha, aby kaplnka slúžila ako svadobná sieň, čo sa aj stalo na obdobie šiestich rokov.
Od roku 1993 slúži pre potreby katolíckej cirkvi byzantského obradu. Prvé brázdy a bohatosť Božieho slova tu zasial v priebehu siedmich rokov PhDr. Vojtech Boháč, vtedajší správca farnosti Sabinov, toho času rektor Kňazského seminára v Prešove.

Vo svätyni sú na stenách umelecky prispôsobené zrkadlá ešte zo svadobnej siene. V strede svätyne je kríž, ktorý vyobrazil miestny rodák Jozef Kušnirík. Po bokoch kríža na stranách sú dve ikony Pána Ježiša učiteľa a Presvätej Bohorodičky. Tieto dve ikony zobrazila Dr. Jana Mašlejová zo Šarišských Sokoloviec. Na bočnom oltári je ikona Povýšenia sv. Kríža. Obetný stôl a bočné oltáre (spodnú časť) vyrobil stolár z Kapušian Jozef Dobronský. Vrchné časti boli vyrobené miestnym rezbárom Jurajom Lazorom. Predlohou mu boli časti z bohostánku. Bohostánok, ktorý bol v zlom stave je z Rímskokatolíckeho kostola sv. Michala Archanjela a niektoré fragmenty na ambone sú z Rímskokatolíckeho kostola z Uzoviec. Na celej rekonštrukcii a zlatení sa podieľala slečna Adriana Sekeráková.

Zdroj: Mgr. Jozef Perecár, Dejiny farnosti Šarišské Michaľany (Diplomová práca)

Späť na: História gréckokatolíckej cirkvi v Šarišských Michaľanoch