História gréckokatolíckej cirkvi v Šarišských Michaľanoch


Primície gréckokatolíckého kňaza Františeka Fedora


História gréckokatolíckej cirkvi v Šarišských Michaľanoch siaha iba do nedávnej minulosti. Podstatná časť obyvateľstvo obce bola katolíckeho vierovyznania západného obradu – rímskokatolíci. Ojedinelo boli príslušníci iných vierovyznaní ako židia, evanjelici a bez vyznania.
Boli aj gréckokatolíci, ale realizovali sa v rímskokatolíckom obrade, keďže žili v obradovo miešanom manželstve (rodina Fedorova, Lepákova, a iné), alebo preto, že gréckokatolícka farnosť nebola zriadená a za totality (roky 1950-1968) bola postavená mimo zákon. (rodiny prisťahované z Blažova v 50-tich rokoch: Piatakova, Birošova, Planá, Haladejova a Uhľárova).
Začiatok gréckokatolíckej cirkvi v obci možno považovať rok 1990, keď 24. februára 1990 bola prvá primičná sv. liturgia, ktorú slúžil tajne vysvätený gréckokatolícky kňaz František Fedor, rodák obce. Tieto primície boli 46 rokov po posledných primíciách v obci.
V tom čase bol správcom rímskokatolíckej farnosti vdp. Juraj Takáč. S jeho povolením začal slúžiť o. Fedor sv. liturgie v kostole každý utorok od mája do konca augusta 1990. Veriaci obidvoch obradov boli očarení krásou sv. liturgií, čoho dôkazom bola hojná účasť na nich. Nový správca vdp. Jozef Mihalko, ktorý nastúpil do farnosti začiatkom septembra, slúženie týchto sv. liturgií nepovolil.
Obec cirkevne v rámci východného obradu patrí pod jurisdikciu gréckokatolíckej farnosti Sabinov. V tom čase správcom farnosti bol vdp. Mudr. Jozef Sukovský CSsR. Spolu s o. Fedorom začali uvažovať o zriadení filiálneho spoločenstva. Spoločenstvo potrebuje bohoslužobný chrám. Dobrým objektom bola baroková kaplnka sv. Kríža, ktorá je súčasťou renesančného kaštieľa. Kaplnka bola v tomto čase pripravovaná ako obradová miestnosť pre spoločenské úkony (ako sobáše, jubileá, privítanie novorodencov atd.) dovtedajšími orgánmi okresu Prešov a obce. Keďže v druhej polovici roka 1990 i o. Sukovský i o. Fedor boli určení na nové pastoračné miesta, zriadenie filiálneho spoločenstva sa predlžilo.
Vďaka snahe ThDr. Vojtecha Boháča, vtedajšieho správcu farnosti Sabinov a ústretovosti Obecného i Okresného úradu v Prešove bola kaplnka v roku 1993 daná do užívania gréckokatolíckej cirkvi.

Kaplnku okolo roku 1736 dal pristaviť ku kaštieľu gróf Tomáš Szirmay v barokovom slohu. Zachovali sa v nej pozoruhodné nástenné maľby. Najzaujímavejšia spomedzi nich je freska ukrižovanej ženy od neznámeho autora. Podobný motív je známy len z Francúzska. Sú dve stropné maľby. Maľba nad oltárom predstavuje Nanebovstúpenie Pána. Maliar tam asi namaľoval seba a tak je 13 apoštolov. Druhá maľba znázorňuje Ľudovíta, kráľa Francúzska, ktorý vo sne má videnie ako mu anjel ukazuje obraz Panny Márie v Marianke, ktorej bol veľkým ctiteľom. Viac: Baroková kaplnka Povýšenia sv. Kríža

Po úprave interiéru (pôvodne bola upravená ako sobášna sieň) sa dňa 12.decembra 1993 konala posviacka kaplnky. Posvätil ju vtedajší prešovský sídelný biskup Mons. Ján Hirka. Od tejto doby sa v kaplnke konali pravidelné bohoslužby vo východnom obrade. Tým bola zriadená filiálka a pričlenená podľa územia k farnosti Sabinov.
Gejza Pulzský (terajšie jeho meno je Frank Wilson), syn posledného majiteľa kaštieľa, ktorý žije v USA, pri svojich návštevách v rodnej obci vyjadril radosť, že kaplnka slúži jej pôvodnému účelu - bohoslužbe.
Bohoslužby navštevovali veriaci obidvoch obradov. Bolo treba s nimi nacvičiť modlitby a spevy obradu v slovenskom jazyku. Veľkú zásluhu má na tom o. Vojtech Boháč, ktorý pôsobil ako správca farnosti Sabinov v rokoch 1991-1999. Svojou trpezlivou a neúnavnou prácou dosiahol, že v pomerne krátkom čase bohoslužby mali potrebnú úroveň. Dobre do toho zapadol aj p. Demeter Krenický, ktorý sa ujal funkcie kantora i kostolníka.
Po o. Boháčovi nastúpil za správcu farnosti Sabinov ThDr. Peter Šturák. Veriaci spolu s ním dali vyhotoviť nový oltár, žertveník, veľký kríž, ikony atď., aby priestor kaplnky bol miestom pre dôstojné liturgické slávenia.
V roku 2004 stal sa správcom farnosti Sabinov ThLic Jaroslav Matoľák Toho času sa sväté liturgie konajú pravidelne v nedele, vo sviatky a dvakrát v týždni, Zúčastňujú sa ich veriaci západného i východné obradu. V súčasnosti sa k východnému obradu hlási 155 veriacich.(podľa posledného sčítania ľudu v r. 2001 ) O duchovné potreby veriacich sa okrem uvedených správcov farnosti starali títo kapláni: ThDr Marcel Mojzeš (v r.2003 – 2004), Mgr. Miroslav Pružinský ( v r. 2004 – 2005), Mgr. František Sochovič (v r. 2006 -2007) a Mgr. Martin Belas (od r.2007 ) a výpomocný duchovný farnosti Sabinov o. František Fedor (od r.2003), ktorý slúži sv. liturgie každý deň, ak nemá iné povinnosti.

Úryvok z liturgie
Keď vidíte túto správu,
Stiahnite si audio prehrávač

Niektoré odlišnosti východného obradu od západného

1. Prijímanie pod oboma spôsobmi pri každej sv. liturgii, Východný obrad používa kvasený chlieb z čistej pšeničnej múky a veriaci prijímajú čiastočky tohto chleba namočené vo víne premenené na Telo a Krv Pána Ježiša.

2. Myrovanie, Vo väčšie sviatky cirkevného roka kňaz po sv. liturgii značí veriacich posväteným olivovým olejom na čele a podáva im čiastočky posväteného chleba (nie premeneného ). Je to symbol milosti a darov Svätého Ducha. Olej i chlieb svätí kňaz na večierni v predvečer príslušného sviatku pri obrade zvanom litia.

3. Obchod okolo chrámu. Vo veľkonočný pondelok, v deň druhého vianočné sviatku a v deň konania chrámového odpustu sa koná po sv. liturgii obchod okolo chrámu v procesii a čítajú sa úryvky zo štyroch evanjelií na štyri svetové strany. U nás sa konajú obchody okolo sv. Kríža v areáli kaplnky, lebo kaplnka je pristavená ku kaštieľu.

4. Pláštenica, je obdĺžnikové plátno s vyobrazením Ježiša Krista v hrobe. Symbolizuje to plátno, do ktorého bolo zavinuté telo Ježiša Krista. Na večierni vo Veľký Piatok sa s pláštenicou robí obchod okolo chrámu a kňaz ju uloží do Božieho Hrobu, kde je vyložená až do obradu Vzkriesenia v skoré ráno Veľkonočnej nedele. Kríž sa do Hrobu nevkladá.

Text: otec František Fedor