vdp. František FEDOR (*1930)
rodák obce Šarišské Michaľany


vdp. František Fedor


Narodil sa v roku 1930. Jeho otec bol František a matka Mária. Už v detstve ho rodičia učili poznávať Boha ako dobrotivého Otca a vštepovali mu lásku k Bohu. Keď v roku 1939 prišiel do farnosti vdp. Štefan Sninčák, začal s inými svojimi vrstovníkmi miništrovať, bol v užšom kontakte s duchovným otcom. Keď sa jeho brat Albert stal kostolníkom, často mu v tom pomáhal. Hlavne matka mu vštepovala úctu ku kňažstvu a obidvaja rodičia tajne dúfali v jeho ochotu raz sa stať kňazom. Stalo sa. Po porade s duchovným otcom ho rodičia prihlásili k misionárom - verbistom (SVD) do Nitry. Po úspešnom prijímacom pohovore nastúpil ako 12 - ročný do Misijného domu Matky Božej v Nitre ako študent gymnázia. V roku 1948 bol prijatý do noviciátu misijnej spoločnosti a cesta ku kňažstvu v misiách bola otvorená.
Prišiel však rok 1950. V máji, vtedajšou vládnou mocou, bola zrušená rehoľa a všetci členovia boli násilne sústredení na rôznych miestach pod štátnym dohľadom. Cesta k vytýčenému bola zatarasená. V závere roka 1950 bol odoslaný domov a ako "persona non grata" pre vtedajší režim sa mal živiť manuálnou prácou.
Keďže cesta k štúdiu a ku kňažstvu bola zahataná, rozhodol sa pre prácu v civilnom zamestnaní. Po náležitých doplňujúcich štúdiách stal sa účtovníkom v rôznych podnikoch. Založil si rodinu, vychovával spolu s manželkou Janou tri deti a popri zamestnaní účinne pracoval vo farskom spoločenstve a bol dobrým spolupracovníkom miestnych duchovných otcov Mons. Zeleného (pána komorníka), otca Tkáča i otca Takáča. Poznáme ho ako kantora - organistu. Boh svojich neopustí, jeho cesty sú nevyspytaľné. Túžba po kňažstve bola v srdci otca Františka veľmi silná. Pán mu ukázal cestu. Najprv zistil, že jeho katolícky obrad je "de jure" (zo zákona) gréckokatolícky. Cesta sa pootvorila, nastal čas hľadania tejto cesty. Všetko tajne. Po rozhodnutiach patričnej cirkevnej vrchnosti "zakotvil", tak ako P. Milan, u kňaza rehoľníka, aby sa pripravoval štúdiom teológie na kňažstvo v gréckokatolíckom obrade. Nebola to priama cesta. Radosti i sklamania sa striedali podľa toho ako vidina dosiahnuť cieľ zahmlievala alebo vyjasnievala.
Po dlhých rokoch Ježiš, Veľkňaz, doprial svojmu služobníkovi pristúpiť k oltáru. Ako 57-ročný prijal mimo svojej vlasti z rúk rímsko-katolického biskupa, kardinála sviatosť kňažstva pre gréckokatolícky obrad v Prešovskej diecéze. Svoje kňažstvo mohol zviditeľniť tiež až v závere roka 1989. Bola to "bomba" v podniku. Údiv i radosť sa striedali u jeho spolupracovníkov i v obci. V druhej polovici februára 1990 mal v miestnom kostole primície za účasti mnohých veriacich obce i blízkeho okolia.
Ako 60-ročný,keď iní odchádzajú do dôchodku, nastúpil do pastorácie a pôsobil 13 rokov vo viacerých farnostiach prešovskej diecézy.
Toho času je bez pastorácie (nemá určenú farnosť), ale ešte stále pracuje podľa dispozície otca biskupa. Je pracovníkom BÚ v oblasti katechizácie na čiastočný úväzok a pomocným duchovným farnosti Sabinov. Aj jemu želáme hojnosť Božích milostí v jeseni života a v práci jemu zverenej pre blaho celej katolíckej cirkvi.


Zdroj: Obecné noviny Š.M. marec/2005