Sr. Tiburcia Mária BALÁŽOVÁ (1917 - 2000)
rodáčka obce Šarišské Michaľany


vdp. František Marton


Žili sme v susedstve. Naše domy stali oproti sebe na „valale“. Balážov dom na ľavej strane ulice a náš na pravej o jeden dom vyššie.
Ju, „Marinku“ Balažovú som začal vnímať hneď, ako som spoznával život okolo seba, na ulici, v dedine. „Marinka“ (tak ju dôverne volali naši i susedia) bola mladá, pekná, milá ku každému, vždy usmiata, obľúbená medzi mládežou i dospelými. Všetci ju poznali. Vtedy na dedine bez televízie a rozhlasu sa poznal každý s každým. Ľudia sa stretávali pri práci, zábave, na verejnosti, pri posiedkach. Dedina bola jedna rodina.
Mária bola devou (dzifkou) z váženej rodiny. Otec Ján bol stredným roľníkom, uznávaným gazdom. Matka, Mária rod. Onderková mala na starosti domácnosť , štyri deti Jozefa, Annu, Gustáva, Máriu a spolu s manželom práce vyše hlavy na gazdovstve. Dcéra Mária mala v kostole miesto na „brevinku“ medzi poprednými devami obce. „Brevinek“ bol stupienok, ktorý oddeľoval oltárny priestor od lode kostola. Na tomto stupienku mali vyhradené miesto popredné devy obce (6-8). Až za nimi ostatná ženská mládež podľa veku a hodnosti.
Slečna Mária bola súca na vydaj. Mala k tomu všetky predpoklady: vek, osobné prednosti, spoločenské postavenie. Azda boli aj nápadníci. Ale o výdaji nebolo počuť nič. Pán Boh mal s ňou iné plány.
Zrazu jej nebolo v obci. Rozniesla sa zvesť, že išla do Bratislavy k svojmu bratovi Gustovi, ktorý tam bol colníkom. A v zapätí ďalšia správa, že vstúpila do kláštora a stala sa mníškou.
V dvadsiatom šiestom roku svojho života rozhodla sa zasvätiť ďalší svoj život Bohu. Bolo to 21. marca 1943 keď vstúpila do ženskej rehole Kongregácie dcér Božského Spasiteľa v Bratislave. (bežne nazývané Spasiteľky) Prijala rehoľné meno sestra Tiburcia.
Ctihodná sestra Tiburcia Mária Balážová nastúpila cestu, na ktorú ju povolal jej Ženích. Bola to cesta lásky, ale i obety a utrpenia. „Kto chce ísť za mnou, nech vezme svoj kríž a nasleduje ma“, hovorí Pán Ježiš. Jej kríž bol ťažký, ale ho niesla i doniesla do cieľa. Svoje prvé rehoľné sľuby zložila po ťažkých vojnových rokoch 28.8.1946 v Bratislave. Potom začala navštevovať ošetrovateľskú školu v Bratislave. Po jej ukončení odišla pracovať do Detského liečebného ústavu v Dolnom Smokovci.
V roku 1958 museli rehoľné sestry opustiť štátne zariadenia. Sr. Tiburcia bola zadelená do Ústavu sociálnej starostlivosti v Kamenej Porube. Neskôr bola preložená do Domova dôchodcov v Horných Obdokovciach. Nasledoval Ústav sociálnej starostlivosti v Smrečanoch. Vo všetkých týchto zariadeniach pracovala ako ošetrovateľka. V r. 1970 bolo preložená zo Smrečian na neurologické oddelenie Detskej kliniky v Bratislave.
Ako dôchodkyňa odišla do Charitného domova v Kláštore pod Znievom. V roku 1995 bola založená nová komunita „Spasiteliek“ v Rozhanovciach. Tu pôsobila krátky čas. Mala zdravotné ťažkosti s oslabeným sluchom a preto požiadala svojich predstavených o preloženie naspäť do Kláštora pod Znievom. Vyhoveli jej. Bola tam do r.1998. Keď sídlo Charitného domova bolo preložené do Smoleníc, odišla tam aj ona spolu s ostatnými spolusestrami.
Sr. Tiburcia bola tichá a pracovitá. Ochotne a rada slúžila všade, kam ju Pán cez rozhodnutie predstavených poslal. V poslednom roku života už veľmi zle počula a mala silnú sklerózu. Pán Boh ju z väzenia chorľavého tela vyslobodil dňa 12.11.2000 v Smoleniciach za prítomnosti modliacich sa spolusestier. Dožila sa 83 rokov života a 54 rokov rehoľných sľubov . Pochovali ju 14.11.2000 v Horných Orešanoch, kde sú pochované viaceré členky Kongregácie dcér Božského Spasiteľa. Kvalitu života hodnotí Boh Pre dobro ľudstva sú potrební slávni učenci, filozofi, umelci, vynálezcovia, konštruktéri i vodcovia ľudu. Ale aj tí, ktorí svojou nenápadnou mravenčou prácou v skrytosti, bez okázalosti, sú samaritánmi „pocestných“ v tomto živote. Málokedy sa dostanú na piedestál ľudskej slávy, ale korunu víťazstva im pripraví Pán. K takým patrila aj naša: Ctihodná rehoľná sestra Tiburcia Mária Balážová .

Nech jej je dobrý Pán Boh odmenou a večným odpočinkom !

Pripravil: Fr. Fedor