Vážený...

Som vášnivým vyznavačom atletiky a ich prenosov. Po zoznámení s vami, som však šokovaný vaším prístupom ku škole.

Tvrdíte, že sa hodláte sústrediť na profesionálnu športovú kariéru a necítite potrebu vzdelania. Tvrdím, že vaša šanca na vstup medzi profesionálov sú asi také, ako pravdepodobnosť, že môjmu ocovi znovu narastú vlasy. ,, Mladý človek, ktorý zahodí svoju budúcnosť zvedený vidinou profesionálnej športovej zmluvy, je ako robotník, ktorý si kúpi jediný los a potom dá výpoveď v očakávaní výhry.´´ To povedal senátor Bill Bradley, bývalý špičkový hráč NBA. Veľa štúdií dokázalo, že zo stovky stredoškolských športovcov sa do prvej vysokoškolskej divízie dostane jeden a že šanca stredoškolského športového nadšenca na vstup medzi profesionálov sa pohybuje na úrovní jednej ku desiatim tisícom.

Zo stoviek športovcov, s ktorými som na vysokej škole trénoval a ktorí dúfali, že sa stanú profesionáli, si dokážu vybaviť len hŕstku tých, ktorým sa to podarilo. Na druhej strane si dokážem spomenúť na veľa tých, ktorí zanedbali svoju myseľ v mene športu a stali sa potom lacnou nájomnou pracovnou silou bez akejkoľvek ďalšej šance.

Nikdy nezabudnem na okamih, kedy jeden z mojich spoluhráčov motivoval naše mužstvo večer pred zápasom s týmom inej vysokej školy. Zabudol náhle na svoje vzdelanie a ako by sa nikdy neučil slušnému vyjadrovaniu, jedine, čoho bol náhle schopný, bol príval sprostostí, ktorá by porazila slona. Behom troch minút dokázal niekoľkokrát vystriedať všetky vulgárne slová, ktoré som kedy počul. Odchádzal som z nášho sedenia s jedinou myšlienkou: ,, Chlape, chráň si rozum!´´

Otvorte oči! Vaše vzdelanie je kľúčom k vašej budúcnosti.

Hovoríte, že vás škola nebaví. Ako to s tým súvisí. Je možné v živote niečo dobrého ľahko získať? Baví študenta medicíny celé dlhé roky študovať? Odkedy platí, že by sme mali robiť len to, čo nás baví? Niekedy jednoducho človek musí sa priprieť k tomu, aby dokázal robiť i veci, ku ktorým nemá žiadny vzťah v nádejí, že tým v budúcnosti ziska.

Tvrdíte, že keď posadíte sa za stôl a snažíte sa učiť, nemôžete sa sústrediť. Ja tvrdím, že pokiaľ sa nenaučíte ovládať vlastnú myseľ, nestojíte za nič. Disciplína mysle je omnoho vyššia forma disciplíny než disciplína tela. Niečo iného je trénovať svoje telo ku špičkovým výkonom a niečo iného ovládať svoje myšlienky, dlhodobo sa sústrediť a tvorivo i analyticky myslieť.

Výraz ,, ja to skúsim´´ je slabou výhovorkou. Skúste si predstaviť, ako absurdne by znelá moja otázka: ,, Budeš dnes jesť, alebo to len skúsiš?´´ Je nutné sa jednoducho priprieť a urobiť to.

Hovoríte, že sa bez učenia obídete a že doháňaním na poslednú chvíľu a hľadaním medzier v systéme dokážete ,,preliezť´´. Ja vám zase hovorím, že dostanete len to, čo sejete. Skúste si predstaviť farmára, ktorý niečo doháňa na poslednú chvíľu. Môže si snáď dovoliť zabudnúť na jar zasiať, celé leto preležať a potom na zimu naozaj tvrdo pracovať, aby dosiahol zber? Môžete snáď vy zlepšiť svoj výkon v posilovni, keď budete cvičiť len chvíľu? Váš mozog sa od vašich bicepsov zase toľko nelíši. Pokiaľ sa má vaša sila, rýchlosť a vytrvalosť myslenia zlepšiť, musíte trénovať. K tomuto cieľu neexistujú žiadne skratky. Nečakajte, že sa jedného dňa prebudíte v zemi Oz a nejaký kúzelník vám predá rozum.

Predstavte si päť párov rúk. Jeden pár patrí koncertnému pianistovi, ktorý dokáže nadchnúť obecenstvo prekrásnym prednesom klasikov. Ďalší pár patrí očnému chirurgovi, ktorý mikroskopickou operáciou dokáže navrátiť stratený zrak. Tretí pár patrí profesionálnemu hráčovi golfu, ktorý pravidelne na ihrisku rozdáva víťazné údery. Slepcovi, ktorý dokáže čítať neuveriteľnou rýchlosťou drobné hrbčeky písmeniek, patrí štvrtý pár rúk. Poslední pár patrí sochárovi, ktorý dokáže vytvoriť nádherné sochy, ktoré inšpirujú ducha. Na pohľad môžu všetky tie ruky vyzerať úplne rovnako, ale pod nimi sú skryté dlhé roky obetí, disciplíny a odriekania. Títo ľudia svoju cenu zaplatili! Myslíte si, že niečo doháňali na poslednú chvíľu? Hľadali snáď medzery v systéme?

Jedná z vecí, z ktorých vo svojom živote ľutujem najviac je to, že som na miesto stovky dobrých románov prečítal behom stredoškolského štúdia stoh rukopisov. Mám ale kamaráta, ktorý v priebehu svojho dospievania prečítal stovky dobrých kníh. Jeho mozog by sme mohli všetci závidieť. Dal by som zaňho jeden... nie, dva prsty.

Ak nezaplatíte svoju cenu, získate síce doklad o vzdelaní, ale vzdelaný nebudete. Ide o dve naprosto rozdielne vecí. Niektorí z našich najvýznamnejších mysliteľov boli ľudia bez akéhokoľvek diplomu, ženy i muži, ktorí sa vzdelávali sami. Ako to robili? Čítali. To je ten najjednoduchší návyk, aký si človek môže osvojiť. A predsa sa mu málokto venuje pravidelne. Mnohí ľudia prestali čítať a učiť sa, keď skončili školu. To je začiatok mozgovej atrofie.

Vzdelávanie musí byť celoživotným úsilím. Človek, ktorý nečíta, nie je o nič lepší, než človek, ktorý čítať nevie.

Tvrdíte, že žijete dneškom a neuvažujete o tom, čo bude v budúcností. Ja hovorím, že najväčší rozdiel medzi nami a našimi psami je v tom ,že my dokážeme myslieť na zajtrajšok, a oni nie. Nerobte rozhodnutia o dlhodobej kariére na základe prechodných emócii ako študent, ktorý si vyberá taký štúdijný odbor, ktorý má najmenej hodín v predpísaných osnovách. Naučte sa orientovať na budúcnosť. Pri prijatí rozhodnutia myslíte dopredu. Ak máte mať zajtra dobrú prácu, musíte dnes večer urobiť svoju domácu úlohu.

Celý problém sa dá zhrnúť do jedného porekadla: ,,Človeče, drž sa dobrej rady, nevzdávaj sa, schovaj si ju, pretože ona je tvoj život.´´

Mám pocit, že ste schopný povedať, že nepotrebujete mozog. Ja vám hovorím - chráňte si ho!

Dúfam, že som vás neurazil. Myslím to dobre. Dúfam, že vás za pár rokov neuvidím niekde na rohu s flašinetom.

Premýšľajte o tom,

SEAN

Lit.: 7 návyků skvělých teenagerů – „Ten nejlepší dárek pro duši – náctiletých“, Pragma 2001

Diskusia:

Pridať komentár
 authimage